Etika vedy, techniky a médií

Etika médií je aplikovaná etika, ktorá kriticky reflektuje morálku a etiku v oblasti médií vo všetkých ich formách a na všetkých ich úrovniach

Predmetom etiky médií je skúmanie morálky a rozvoj etiky v celej morálnej sfére a projektovanie nových etických pravidiel pre mediálnu sféru

Mikroúroveň : vytvárajú všetci jednotlivci, ktorý participujú na tvorbe mediálnych produktov, kupujú tieto produkty, alebo sú v kontakte s mediálnou

Mezoúroveň : mediálne podniky, redakcie denníkov, rozhlasové a televízne stanice, reklamné agentúry aťd.

Makroúroveň : organizácie, pôsobiace na celonárodnej úrovni.

Globálna úroveň: vznik mediálnych nadnárodných monopolov

Médiá sú predovšetkým spoločenským fenoménom, ktorý zásadným spôsobom pôsobí na kvalitu života miliárd ľudí, nezávisle od toho či si to uvedomujú alebo nie.

Médiá – etymologicky odvedené z latinského slova médium, ktoré sa prekladá ako nachádzajúce sa uprostred, stredné, alebo sprostred kujúce. Niečo čo je medzi dvoma javmi.  Pojem sa používa aj na označenie technických prostriedkov / kanálov prostredníctvom ktorých sa prenáša informácia od jedného subjektu k inému

Média súhrn všetkých masovokomunikačných prostriedkov (tlačených, auditívnych, audiovizuálnych, vizuálnych a on-line. Pod médiami sa rozumie technika, ktorá zabezpečuje prenos správy.

 

 

 

Etika techniky reflektuje podmienky, účely, následky a odstránenie odpadu pri používaní techniky. Do oblasti spadá aj atómový odpad, génové inžinierstvo a aj masové médiá. Nielen v oblasti vedy a techniky, ale aj v medziľudských vzťahoch dochádza k absencii etiky. Úlohou aplikovaných etikov je zaoberať sa aj touto problematikou. Je potrebné hľadať riešenia na situácie, ktoré vznikli v oblasti vedy a techniky. A tu nachádzame odpoveď aj na možnú otázku: „ Kto by mal byť zodpovedný, kto má kompetenciu a autoritu na to, aby sa mohol zaoberať etikou vedy a techniky ?“

            Na vedu možno nazerať ako na niečo, čo dokazuje ľudskú schopnosť tvoriť a realizovať sa. Existencia istých kritérií vedy je neodmysliteľná takisto ako existencia určitých hodnôt. Medzi najdôležitejšie patrí sebareflexia, teda uznanie si omylov, určitý kritický postoj ku všetkému, spolupráca s inými. atď. Spomenieme výrok Imreho Lakatoša, ktorý bol filozofom, ktorý sa touto oblasťou zaoberal. „ Veda nakoľko je vedou, nemá žiadnu sociálnu zodpovednosť. Naopak spoločnosť, ktorá má zodpovednosť za vedu v zmysle podporovania nezaujatej vedeckej tradície, v jej apolitickosti a v snahách dovoliť vede hľadať pravdu spôsobom vopred determinovaným.“

Ak by sme to mali teda zhrnúť vedci majú zodpovednosť voči iným občanom avšak aplikovaní etici, ktorí majú kompetencie a autoritu spolupracovať s inými vedcami, by mali dohliadnuť na to, aby bola veda aplikovaná na správne miesta a nemala by nikomu škodiť. To je aj našou úlohou v centre etického poradenstva, pomáhať v oblasti etiky médií, vedy a techniky iným.