Sociálna etika

Sociálna etika predstavuje samostatnú aplikovanú etiku, ktorá má svoje teoreticko-etické určenie. Jej záujem sa sústreďuje na aktuálne spoločensko-etické otázky, aplikáciu všeobecných etických východísk do aktuálneho sociálneho prostredia, konkrétnejšie pochopenie morálnych mechanizmov a problémov v súčasnosti na pozadí fungovania konkrétneho spoločenského systému. Sociálna etika je zameraná na spoločné, všeobecné dobro.

Je to etika, ktorá sa usiluje o rozvoj kritického myslenia človeka, o výchovu ľudí, ktorí nielen diskutujú o zaužívaných praktikách a vyslovujú voči nim námietky ale hľadajú aj riešenie etických problémov, ďalej venuje pozornosť otázkam sociálnej komunikácie, základným otázkam ľudskej slobody, spravodlivosti, sociálnym konfliktom a podobne. Všíma si uplatňovanie noriem a hodnôt v spoločenskom živote, snaží sa rozpoznať morálne problémy a príčiny sociálnych dilem a predkladať riešenia na zdokonaľovanie spoločenského systému.

Podstata sociálnej etiky spočíva v zameraní etického úsilia na mravné normy a princípy spoločenského života v inštitucionálnej a neinštitucionálnej oblasti. Sociálnou etikou a jej významom môžeme rozumieť štúdium noriem, ktoré sa vzťahujú k základným inštitúciám spoločenského života (manželstvo, rodina, ekonómia, cirkev, právo..).

Historicky je sociálna etika najtesnejšie spojená s morálnou filozofiou. Jej rozvoj bol ovplyvnený právnym systémom, politickou teóriou, históriou, ekonómiou, teológiou ale aj sociológiou.

Tematické okruhy, ktorými sa zaoberá sociálna etika: etika a súčasné médiá, etika a internet, etika a vojna, etika v súčasnom športe, etika reklamy a bilboardov, maska a maskovanie v súčasnom svete, konzumný hedonizmus a narcizmus, sexualita a partnerské vzťahy, etika a moderná technika, etika a prežitie ľudstva, fenomén chudoby a bezdomovstva, korupcia a klientelizmus univerzálna a partikulárna etika, etika a multikulturalita, etika menšín, samovraždy, interrupcie a iné.